Rozdiel medzi klasickou a celostnou medicínou časť 1.

Najpravdepodobnejším spôsobom k získaniu naozajstného zdravia a k maximálnemu veku je dosiahnuť úplnú čistotu ľudského tela a jeho mysle. Ľudstvo asi od začiatku svojho vzniku tuší, že všetky ochorenia a tiež nízky vek dožitia má za príčinu kumulácia toxických látok vo vnútri nášho organizmu, alebo kumulácia toxických psychických fenoménov ,,jedov, alebo pocitov,, v našom mozgu. Tieto toxíny a psychické fenomény stoja za príčinou vzniku najrôznejších zdravotných porúch a tiež urýchleného starnutia.

Preto sme sa ako rozmýšľajúci živočíšny druh po celé tisícročia snažili o nájdenie spôsobu očisty ,,detoxikácie ʺ nášho tela  a tým odstráneniu ,,vyliečeniu ʺ najrôznejších chorôb a objavenie ich ideálnej prevencie. Iba v minulom storočí ľudstvo upustilo od tohto zámeru a nahradilo ho snahou o nájdenie spôsobu, ako upraviť biochemické prostredie organizmu. Veľmi jednoducho sa to dá vysvetliť na príklade z prírody.  Ak sa bude nachádzať v jazere nezdravá, hygienicky škodlivá voda, môžeme zlepšenie jej stavu dosiahnuť dvomi spôsobmi. V prvom prípade zabezpečíme maximálny prítok čistej vody tým, že z jej povodia odstránime všetky znečisťujúce látky. Druhý spôsob je taký, že necháme tiecť do jazera ľubovoľnú vodu a tam ju budeme chemicky upravovať, čím nám vlastne odpadne povinnosť starať sa o čistotu a hygienu celého povodia. Tak by sa dal opísať aj rozdiel medzi klasickou medicínou a medicínou minulosti. A tu sú vlastne vidieť limity súčasnej medicíny na prvý pohľad. Preto hľadáme pomoc v týchto pôvodných a pravdepodobne aj logických skúsenostiach našich predkov.

Tento príklad je možné si vysvetliť aj na častých zdravotných poruchách, ktoré sa týkajú imunitného systému. V súčasnej civilizácií je kvalita imunitného systému veľmi pochybná a zníženie funkcie imunitného systému, či poruchy kvality imunitného systému sú bezpochyby zdrojom zhoršenej kvality života, ktorú zo sebou slabo fungujúci imunitný systém bez debaty prináša. V prípadoch, keď je jedinec permanentne chorí, má ekzém, prieduškovú astmu alebo iné početné poruchy imunity, jeho život bude týmito poruchami brzdený a jeho subjektívny pocit z prežívania života bude narušený. Preto celostná medicína pokladá za nadmieru dôležité zamýšľať sa nad dôvodmi poklesu kvality aj kvantity nášho imunitného systému. Imunitný systém má v organizme niekoľko nezastupiteľných úloh. Jedným z hlavných je ochrana organizmu pred prienikom cudzorodých bielkovín, hlavne pred infekčnými baktériami, vírmi a plesňami. Ďalšou úlohou imunity je odstraňovať z organizmu nežiaduce látky organického a anorganického pôvodu. A v neposlednej rade je jeho funkcia zameraná na stráženie správnej funkcie zložitého mikrobiálneho klimaxu, ktorý sa nachádza v každom organizme. Táto mikrobiálna flóra je zložená zo stoviek druhov najrôznejších mikroorganizmov v počtoch, ktoré idú do miliónov. Toto zložité spoločenstvo musí byť regulované imunitným systémom nositeľa. Dôležitými orgánmi zapojenými do štruktúry imunitného systému sú črevný trakt, lymfatický systém, slezina, kostná dreň, thymus a centrálna nervová sústava. Keď sú tieto orgány v harmónii produkujú bezchybný dej zvaný imunita.

V ktoromkoľvek mieste môže prísť k narušeniu imunity, ktorú rozdeľujeme na tri základné problémy:

1. Znížená kvalita imunity znamená, že imunitný systém človeka ho nedokáže ochrániť pred vnútornými a vonkajšími infekciami.
2. Alergické reakcie, ide vlastne o prehnané reakcie na cudzorodú bielkovinu, teda odpoveď organizmu zápalom na podnet, ktorý by tak veľkú odpoveď nemal vyvolať.
3. Autoimunitné a autoalergické reakcie, pri ktorých organizmus nedokáže rozlíšiť medzi vlastným tkanivom a cudzorodou látkou.