Keď som sa pred rokom dozvedela o detoxikácií, cítila som beznádej. Zakrátko po prežití akejkoľvek stresujúcej okolnosti mi začala horúčka. Môj zažívací systém rád bojkotuje, takže kolobeh hnačiek a zápch som poznala veľmi dôverne. Stačilo zjesť kúsok chleba a brucho som mala v momente ako balón a snáď mi stačilo zazrieť nachladeného človeka iba z diaľky a za pár dní som ledva lapala po dychu a vykašliavala pľúca. Až pri návšteve detoxikačného centra som zistila, že nemám akútnu infekciu, ale že som nervák, ktorý nedokáže ovládať svoje emócie a tým som si založila na autoimunitu.
Autoimunita sa stáva jedným z najvážnejších problémov ľudstva. Oficiálne odhady hovoria až o 8% postihnutej celosvetovej populácie, existujú však domnienky, že pravda je ďaleko horšia. Autoimunita sa totiž charakterizuje zložitosťou a teda je ťažko identifikovateľná. Jej prejavy sú širokospektrálne a vyskytuje sa na rôznych miestach s rozličnými problémami po celom tele. Od plynatosti až po vážne nervové ochorenia a dostáva sa tak do role výborne utajovaného zločinca proti nášmu zdraviu.

Našťastie s s týmto problémom sa dá pracovať. Odstránením toxínov zaťažujúcich náš organizmus, sa imunitný systém vráti k svojej pôvodnej funkcii, pretože mu nič nebráni v zdravom fungovaní!

O čo ide

Problém s autoimunitou nastáva v momente, kedy sa naša imunita obráti proti vlastnému telu, organizmus začne ničiť svoje vlastné tkanivá. Síce sa v týchto tkanivách môžu vyskytovať toxíny, ale imunita sa zameria na všetko, aj na to zdravé a nevyhnutné pre život. Začne ničiť zdravé bunky, zdravých tkanív na zdravých orgánov. Ľudovo povedané: pustí sa do samovraždy. Likvidovať sa môže hneď niekoľkými cestami. Okrem ničenia vlastných tkanív sa môže prejavovať ešte:

• prehnanou reakciou imunitného systému
• porušením schopnosti rozoznať imunitným systémov vlastné bunky od cudzích

Reagovanie, alebo agresivita? Rozdiel je značný!

Všeobecne  vo verejnosti prevláda názor, že za autoimunitu sa dá považovať akýkoľvek stav, kedy imunitný systém začne napadať vlastný organizmus. To však nie je pravda. Aby sme sa mohli cítiť zdravý, náš imunitný systém musí byť neustále v strehu a nezabúdať ani na naše vlastné bunky, ktoré sú síce naše, ale v tele nemajú čo robiť. Konkrétne sa jedná rakovinové bunky, bunky dožívajúce, ale inak poškodené. Tento proces sa nazýva ,,autoreaktivita,, a je pre náš život nenahraditeľný. Ide o schopnosť nášho organizmu identifikovať vlastné štruktúry a tvoriť protilátky. Trošku odlišná je ,,autoagresivita“. Tu už ide o vážny patologický problém, vyvolaný autoalergiou. Ta núti našu obranyschopnosť k tomu, aby tvoril obrovský a poškodzujúci zápal, ktorý následne pôsobí devastačne aj na zdravé tkanivá.

Pozrite si príklad Pokračovanie…