Čo o očkovaní nevieme

Očkovanie sa môže stať spásou, keď sa boríme s epidémiami. Dokáže nás zachrániť od cudzokrajných ochorení, ak vycestujeme niekam do dovolenkových destinácií. Dokáže ochrániť pred obrnou, alebo zabrániť následkom po takých chorobách, ako je kliešťová encefalitída. Ale tiež nemusí. V momente, keď možné nebezpečenstvo z očkovania preváži možné nebezpečenstvo z daného ochorenia, je zrejmé, že niečo nie je v poriadku…
Medicína za detstva našich dedov nebola ani zďaleka na takej úrovni, ako tomu je dnes. To však nebol ich najväčší problém. Zdravím úsudkom totiž vedeli, že vyhnúť sa chorobe neznamená byť v 100% stave. V situácií, keď sa zjavila choroba, zostávali stále v kľude. V pohode počkali, ako sa ich organizmus s problémom vyrovná. To najlepšie bolo nechať to na telo, teda vydržať horúčku, potiť sa, smokliť, kašlať,.. Vtedy bolo zrejmé, že imunita pracuje. Dnes je žiaduce nereagovať, chorí sú problém.

Tajná komnata očkovania

Na začiatok si treba uvedomiť, že očkovacie látky sa objavili v dobách, keď imunitný systém nebol dôkladne zmapovaný. Pointa je prostá. Vakcínou sa do organizmu dostávajú pôvodcovia ochorenia oslabený tak, aby sa ochorenie neprejavilo v maximálnej sile, ale aby imunita zareagovala. Organizmus v tej chvíli spustí tvorbu protilátok, ktoré si uchová a pri opätovnom kontakte sa s ňou ľahšie vyrovná. Ibaže… Tvorcovia týchto látok propagujú, že sa jedná o spásu ľudstva. Tieto teórie sú propagované na striebornej tácke z pozitívnych výsledkov laboratórnych skúšok, ktorými tieto látky prechádzajú. Ale je zamlčané, že farmaceutické testy zamerané na pôsobenie kombinácie viacerých vakcín neexistujú a teda nie je možné problémy identifikovať, na to publikovať.

Chemický koncentrát

O čom sa teda bavíme? Podľa doktorky Ludmily Elkové, ktorá sa daným problémom zaoberá, je očkovacia látka zmenený vírus alebo mikroorganizmus, ktorý je spojený so stabilizátormi a imunitnými adjuvantami (soli hliníku). Ešte pred pár rokmi sa očkovanie podávalo v niekoľkodávkových baleniach, ktoré bolo kondenzované ortuťou (tieto sa už  síce nepridávajú do detských očkovaní, v niektorých sú však naďalej). Hliník a ortuť sú vysokotoxické pre organizmus, no aj tak nikto neskúma ich toxicitu v očkovacích látkach.
Vakcína v tele vyvolá prudké zmeny. Vpravením tejto látky do tkaniva dochádza k jeho poškodeniu, vrátane DNA. Organizmus okamžite mobilizuje biele krvinky a ostatné imunitné bunky. A v tejto fáze sa ozve hliník, naviazaný na antigén víru a prinúti imunitné bunky tvoriť protilátky proti tomuto antigénu. Jednoduché, ale iba na pohľad. Hliník totižto nemusí byť naviazaný iba na antigén, môže byť iba prítomný. Preto hrozí riziko, že krvinky začnú tvoriť protilátky proti všetkému čo sa v danom mieste vyskytuje. Náš organizmus je síce inteligentný, avšak nie všemocný. Imunitné bunky nedokážu presne určiť proti  čomu majú konkrétne tvoriť protilátky. Pokiaľ nemajú presné informácie, tvoria ich proti všetkému, čo sa v okolí nachádza. Je teda namieste si myslieť, že sa budú tvoriť proti ochoreniu, no zároveň si môžeme zakladať na nové choroby, ako je astma, alergia, hyperaktivita, autoimunitné ochorenia,..

Pozrite si príklad Pokračovanie…